Medzi takéto monumenty radím aj Spišský hrad. Nedávno som ho po rokoch navštívil a ostal som naozaj zaskočený. Na odstavnom parkovisku pod hradom nás privítal mladý pán, ukázal nám kde môžeme zaparkovať, kde si môžeme “odskočiť“ a kým sme čas trávili prehliadkou hradu, on dohliadal na zaparkovaný majetok návštevníkov. Vstup do hradu bol rovnako príjemný. Mladá slečna koordinovala turistov podľa ich potrieb a s úsmevom predávala lístky. Mimochodom cena lístka bola tiež prijateľná. Ponúkli nám vstup so sprievodcom, no my sme dali prednosť tzv. audio sprievodcovi, ktorý bol v cene. Nádvorie, ak to tak môžem nazvať, obklopovalo viacero stánkov s občerstvením. Sortiment aj ceny boli neobvykle primerané. Neobvykle hlavne preto, lebo na Slovensku som sa už stretol s kadečím. Všade poriadok, kde som sa len pozrel.
Trasa prehliadky bola vyznačená a tak nám ku prehliadke stačil spomínaný audio sprievodca. Každých pár metrov bola tabuľka s číslom, ktoré sme na sprievodcovi následne stlačili. Takto sme sa nikam nemuseli ponáhľať. Vychutnávali sme si výhľady a pritom počúvali históriu hradu. Zaujímavé boli aj niektoré miestnosti, v ktorých akoby zastal čas v dobe, keď sa na hrade žilo. Pôsobilo to naozaj autenticky.
Dúfam, že veci, ktoré ma na Spišskom hrade nadchli, neboli len z dôvodu začínajúcej sa sezóny. A tiež verím, že takýchto miest na Slovensku bude čoraz viac.